mymind

Jeden deň veselá – a večer pred spaním opäť slzy v očiach. Ďalší deň sklamaná – a večer plná nádeje a s modlitbou na perách. ...jeden, druhý, tretí,...dni sa striedali úplne prirodzene ale neprirodzene pomaly. Pocity sa v nej len tak premiešavali, stupňovali, nálady sa menili – sama si to všetko spôsobila a sama sa rozhodla zastaviť tento zmätok v hlave. ...zvýraznila si hlavné priority a akési podstatné meno muž z nich nadobro vyškrtla... Prešiel čas od tohto rozhodnutia a prišla zmena - veľmi veľmi príjemná – záujem o ňu samotnú – nie však taký virtuálny a nekonkretný aký sa jej dostával ale záujem úplne osobný a intenzívny. A tak toto dievča zlomil muž. Začali sa večery bohaté na komunikáciu, prišli stretnutia, oslavy, zábava, smiech – a to všetko (a ešte oveľa viac) ich spojilo – ona sa už necítila ako dievča – pri tomto mužovi sa cítila byť ženou – krásnou, múdrou, obdivovanou, pociťovala pravú ochranu, vášeň, cítila potrebu neustálej spoločnosti – celá jej osoba vedela, že po tak dlhom čakaní prišlo niečo hodnotné, niečo krásne, niečo, čo sa postupne formuje a čo ju úplne zaplavuje a napĺňa. Ty a Ja ... a všetko čo nás ďalej čaká